Rómovia na území Európy pre samoukov
No dobre, tak to usadíme skôr ako som si myslel pôvodne. Tento clánok som si šetril do zinu s ujom Klouckom, ale však v upravenéj a apdejtnutej podobe sa tam môže zjavit tak ci tak neskôr. Preco vznikol?
Pretože už ma nebavilo argumentovat a diskutovat s ludmi zo scény na rómsku otázku bez všeobecného rozhladu o tejto minorite v Európe ci na území Slovenska ci Ciech, aj ked väcšina bola presídlená z Ciech na Slovensko po vojne.
Rozcúlili ma aj ludia z môjho blízkeho života, ktorí sa zacali vyjadrovat sprosto po tom, co vyšiel clánok v novinách, že na rómsku otázku Európska Únia vynaloží 200 miliónov euro. Samozrejme v case krízy, kde sa všetci mudrlanti povzbudení spravodajstvom a asi aj flaškou borovicky pustili do diskusie o tom na co to tým “ciernym kurvám” dávajú a podobne.
Dal som sa dokopy so starým kámošom, ktorý pracuje s Eurofondami aby sme mali aké také detaily a ja som spracoval tú historickú a všeobecnú cast, kedže sú veci, ktorým vôbec nerozumiem a nechám sa radšej poucit.
Smutné je, že sa k tejto téme vyjadrujú ludia co vôbec nevedia o co ide.
Takže:
1. 200 mil. bolo vyclenených zo štrukturálnych fondov EÚ, a to z rôznych operacných programov, a na základe požiadavky Európskej komisie,
2. takže, ked sa hovorí o tom, že to platíme "my", tak je to pravda iba do tej miery, ak je niekto z úcastníkov diskusii nemeckým danovým poplatníkom,
3. celých 200 mil. nejde na výstavbu bytov pre Rómov, ale podstatná cast na vzdelávanie, zlepšenie zdravotného stavu a podobné projekty,
4. pred útokmi a odsudzovaním, by som si v každom prípade o tom nieco naštudoval (napr. tu http://www.nsrr.sk/sk/horizontalne-priority/marginalizovane-romske-komunity/) a potom prispel do diskusie, v každom prípade by som cakal nieco na vyššej intelektuálnej úrovni ako má Kotleba.
Pojem Róm. V rómcine je pojem "Róm" oznacenie pre Rómov v strednej a východnej Európe. Sami seba nazývajú už spomenutým slovom "Róm" alebo "Manuš" co znamená "clovek", ale sú známi aj ako "Atzigan" alebo "Atsigan", teda kocovník, z coho pochádza slovenské "Cigán", nemecké "Zigeuner", madarské "Cigány", ci talianské "Zingaro". Na kongrese v Göttingene, v roku 1983, sa úcastníci Medzinárodnej rómskej únie dohodli, že na oznacovanie tejto etnickej skupiny sa má používat termín Rómovia.
Z histórie. Dlho pretrvával mylný názor, že Rómovia pochádzajú z Egypta a tento názov sa používa od 15. do 18. storocia. Pravlastou Rómov je India. Vedci sa domnievajú, že v Indii patrili ku skupine Dómov, ktorí tam žijú dodnes. V priebehu 9. a 10. storocia opúštali predkovia dnešných Rómov Indiu a v jednotlivých skupinách putovali cez Perziu, Arméniu a Malú Áziu na európsky kontinent. O dôvodoch zatial existujú iba hypotézy, migracné vlny mohli súvisiet s potrebou hladat a rozširovat okruh záujemcov o ich výrobky a služby, i hladanie lepšieho živobytia v priaznivejších klimatických podmienkach, ale dôvody mohli byt aj vonkajšie, expanzia iných kmenov do Indie, predovšetkým zo strednej ázie / Huni /. O pôvode Rómov dodnes kolujú rôzne predstavy. Dlho sa tvrdilo, že Rómovia pochádzajú z Egypta. Avšak už koncom 18. storocia sa na základe komparatívnej lingvistiky preukázalo, že pravlastou Rómov je indický subkontinent. Širšie výskumy ukázali, že patrili k chudobnej skupine obyvatelstva, ktorá žila kocovným spôsobom: živobytie si zaobstarávali kovácstvom, spracúvaním kože, hliny, dreva a prútia (výrobou metiel a košíkov), chovom a predajom koní,alebo ostatných zabávali hudbou a tancom. Po prechode cez perzskú ríšu sa predkovia Rómov zdržali istý cas v Arménii. Pocetnejšia cast prechádzala Malou Áziou do dnešného Grécka. Menšia cast pokracovala cez dnešnú Sýriu (tam sa dodnes oznacujú termínom Dómovia) a cez Sinajský polostrov na africký kontinent. Najstaršia známe správy o pobyte Rómov na Slovensku sú z druhej polovice 14.storocia, v rokoch 1377 a 1381 sa spomínali aj v Zemplínskej župe.
Rómovia prichádzali do Európy v skupinách. Jedna z takýchto skupín prechádzala v 15. storocí územím Slovenska. Na jej cele stál "král" Sindel a "vojvodovia" Panuel, Michal a Ondrej. V roku 1417 sa táto vyše tristoclenná skupina vydala od Budína cez Košice až do Bratislavy, kde sa potom rozdelila na niekolko castí. Príslušníci kocujúcich skupín sa predstavovali ako pútnici z Malého Egypta, ktorí ako kajúcni hriešnici musia putovat po svete. Obyvatelstvo ich spociatku prijímalo pohostinne. Rôzni šlachtici, panovníci i pápež im vydávali ochranné listiny – glejty. Jednu takúto listinu pre "cigánskeho vojvodu Ladislava" vystavil v roku 1423 cisár Žigmund Luxemburský na Spišskom hrade. Od polovice 15. storocia sa vztah európskeho obyvatelstva k Rómom zacal menit. Predstavitelia vtedajšej církvi upozornovali na to, že sa správanie kocujúcich Rómov nezhoduje s vtedajšou predstavou o krestanských kajúcnikoch. Rozhodujúcim podnetom, pre ktorý sa v Európe zmenil postoj k Rómom, bola ich exkomunikácia (vylúcenie) z cirkvi parížskym arcibiskupom v roku 1427: Dôvodom malo byt porušovanie krestanskej morálky: nedodržiavania pôstov, veštenia, hádania z ruky, drobných krádeží. Pôvodná pohostinnost sa zmenila na otvorené nepriatelstvo. Pre Rómov sa zacalo obdobie krutého prenasledovania. V jednotlivých krajinách boli postavení mimo zákon, odvšadial ich vyhánali. Na hraniciach boli osadené stlpy s velkými tabulami, na ktorých bolo zobrazené to, co cakalo Rómov po prekrocení hranice: mucenie, zmrzacenie tela, poprava.
Takýto prístup pretrval v západnej Európe až do polovice 18. storocia. V roku 1563 dostali Rómovia usadení v Liptovskom Hrádku povolenie kovat pre gazdov potrebné náradie, ako klince, motyky, sekery, vidly, a tiež halapartne pre nocných strážnikov. V roku 1580 udelil mestský magistrát v Liptovskej Lupci trom rómskym bratom, zvaným Puška, povolenie usadit sa na mieste zvanom Pod šibenice a živit sa kovácstvom.
V roku 1561 bol vykonaný súpis Rómov v Liptove, z ktorého vyplýva, že v tomto regióne vtedy žilo 96 usadlých rodín: zamestnaním boli všetci kováci, korytári, štetkári, košikári, niektorí mali uvedené ako vedlajšie zamestnanie, že hrajú na husle.
Prenasledovanie Rómov v západnej Európe spôsobilo, že priebehu 16. a 17. storocia prichádzali na územie Uhorska pocetné rómske skupiny. Usadzovaniu nových skupín sa v tomto období snažili administratívne bránit jednotlivé uhorské stolice ale aj mestá. Vydávali rôzne nariadenia a opatrenia, ktoré zabranovali pobytu kocovných skupín. Jedným z opatrení osvietenských panovníkov boli i súpisy obyvatelstva: Dozvedáme sa z nich, že v druhej polovici 18. storocia Rómovia žili na celom území dnešného Slovenska. Prevládal u nich usadlý spôsob života, živili sa najmä kovácstvom, muzikanstvom a príležitostnou polnohospodárskou prácou. Väcšina Rómov žijúcich na Slovensku po stárocia žije usadlým spôsobom života a iba malá skupina Rómov preferovala kocovanie. Išlo väcšinou o príslušníkov patriacich do skupín tzv. olašských Rómov. Títo boli do polovice 19. storocia v postavení otrokov v kniežatstvách Valašsko (dnes súcast Rumunska) a Moldavsko. Ked bolo otroctvo v týchto krajinách zrušené, rozprchli sa s konmi a vozmi po celej Európe. Až do polovice minulého storocia drvivá väcšina z nich žila kocovným spôsobom života. V našich zemiach k ich násilnému usadeniu došlo po prijatí zákona zakazujúceho kocovanie v roku 1958. Zákon sa realizoval tak, že jednotlivé rodiny olašských Rómov boli usadené tam, kde ich v roku 1959 výkon zákona zastihol. Najskôr im boli odobraté kone a hned potom aj kolesá z vozov a maringotiek. Niektoré rodiny zostali žit v provizórnych podmienkach niekolko rokov, ba desatrocí. Podla súpisu žilo v roku 1893 v Uhorsku takmer 245 000 Rómov, co predstavovalo 1,8% všetkých obyvatelov. Najväcšiu skupinu, až 90%, tvorili Rómovia žijúci usadlým spôsobom života, zvyšok predstavovali kocovne žijúci. Ak by sme brali do úvahy dnešné hranice Slovenska, tak v roku 1893 v jednotlivých župách žilo nieco viac ako 35 000 Rómov, a iba necelé 2 000 patrili do skupiny kocovných.
Najsmutnejšou kapitolou novodobých rómskych dejín je obdobie druhej svetovej vojny. Tzv. Norimberské rasové zákony o ríšskom obcianstve a ochrane nemeckej krvi vydané v roku 1935 a na ne nadväzujúce vyhlášky klasifikovali Cigánov - podobne ako Židov, cernochov, telesne a mentálne postihnutých ako „element zabranujúci cistote rasy“ , co v nacistickom Nemecku viedlo ku hromadnému vyvraždovaniu týchto skupín obyvatelstva. Odhaduje sa, že pocas druhej svetovej vojny zahynulo 300 000 európskych Rómov. Po potlacení Slovenského národného povstania bolo územie vojnového Slovenska obsadené nemeckou okupacnou armádou. Represálií voci vojenským osobám, povstalcom a civilnému obyvatelstvu sa dopúštali príslušníci Wehrmachtu, jednotiek SS a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Väcšina represívnych akcií – zatýkania, mucenia a vyvraždovania - Rómov sa uskutocnovala od novembra 1944 do januára 1945. Pravdepodobne prvým miestom kde boli zavraždení Rómovia bola Kvetnica. Po skoncení Druhej svetovej vojny nastalo významné presídlovanie Rómov zo Slovenska do ceských krajín, kde nachádzali nielen prácu, ale i možnost lepšieho bývania než v rómskych osadách. Kedže ceskí Rómovia sa z nacistických koncentracných táborov väcšinou nevrátili, prevažná cast Rómov žijúcich dnes v Ceskej republike pochádza zo Slovenska.
Štátne orgány v povojnovom období odmietli k Rómom pristupovat ako k osobitnému etniku. Domnievali sa, že svoju zaostalost môžu Rómovia prekonat iba tak, že sa vzdajú svojho doterajšieho života a co najviac sa prispôsobia väcšinovému obyvatelstvu. Takým bolo aj usadzovanie dovtedy kocovných – olašských Rómov: vtedajší politici dospeli k presvedceniu, že bývanie v domoch je lepšie ako kocovanie.
V roku 1958 bol vydaný zákon o zákaze kocovania, na základe ktorého ich vo februári nasledujúceho roku "usadili" tak, že im pobrali kone a kolesá od vozov... Znamenalo to, že sa nemali zakladat rómske folklórne súbory, mládežnícke alebo športové kluby, v školách sa nesmeli spievat rómske piesne, nesmeli vychádzat rómske knihy a casopisy, v televízii nesmeli vysielat rómske vecernícky. Nepoužívalo sa ani oznacenie Rómovia alebo Cigáni, ale "obcania cigánskeho pôvodu". Koncom 60-tych rokov, v case tzv. obrodného procesu v cesko-slovenskej spolocnosti, pokúsili sa aj Rómovia prevziat cast zodpovednosti za riešenie svojej situácie. V roku 1969 vznikol Zväz Cigánov–Rómov. Cielom rómskej inteligencie bolo rovnoprávne a bezkonfliktné spolužitie majoritného a rómskeho obyvatelstva. Deklarovali tak záujem budovania etnickej identity a nechut podriadit sa štátom riadenej asimilácii. V case normalizácie, v roku 1973, bol Zväz Cigánov-Rómov zrušený. Rómovia v Ceskoslovensku na dlhé obdobie opät stratili možnost rozvíjat svoju etnickú identitu a nadalej boli považovaní za sociálne retardovanú skupinu, ktorú je potrebné „prevychovat“. Dôsledkom socio-ekonomickej transformácie po roku 1989 je postupné vytváranie nového systému sociálnych nerovností a sociálnej stratifikácie. Velká cast Rómov prišla o zamestnanie a nové pracovné príležitosti absentujú. Život v rómskych osadách a getách je poznacený materiálnou chudobou, nedostatocnou hygienou, zhoršujúcou sa zdravotnou situáciou, ale aj sociálnym vylúcením – exklúziou.
Jedninym spôsobom ako zlepšit situáciu nasledujucích rómskych komunít je vzdelanie a vytváranie príležitosti, chudoba všade vo svete robi z ludi "asocialne" typi a netýka sa to len rómov, ale nás všetkých. Ak spolocnost o Vás nemá záujem, prestanete aj vy mat záujem o spolocnost a snažíte sa prežit ako sa dá. Ak teda nabudúce budete mat nutkanie sa pridat do nejakej “rasistickej” skupiny a odvolávat sa na to, že vy rasisti nie ste, len nemáte radi cigánov, skúste si o problematike nieco naštudovat.
Tento clánok nevyrieši nic, ale aspon Vám možno otvorí oci a zacnete sa na problematiku pozerat inými ocami a netýka sa to len problematiky rómskej menšiny na Slovensku. A to sme sa nepozreli a neporovnali štatistiky kriminality majoritnej “bielej” spolocnosti versus menšinovej “cigánskej” kriminality.
Kolko tak miliónov na daniach nezaplatila Vaša mamka ci tatko, alebo kolko financných prostriedkov bolo ukradnutých v záhadných privatizáciach, tendroch a štátnych zákazkach? Kolký z nás by mohli povedat, že v živote nic neukradli ci neojebali niekoho ci nezbili, neurazili…?
Na Slovensku žije okolo 300 tisíc rómov z toho 60% žije integrovane v spolocnosti a 40% v rôznych druhoch osídleni, z ktorých asi 1/3 je nelegálna z toho vyše polovica sú osídlenia mimo mestských ci obecných centier / sú to vzdialené osady bez základných inžinierskych sieti, kde chudoba a alkoholizmus si podávaju ruky a práve na tieto miesta je potrebné vynaložit fondy Európskej Únie a snažit sa rómov motivovat k svoj pomocnému zlepšeniu životných podmienok a vytvárat pracovné a vzdelávacie / osvetové projekty. Bez nich to dalšia generácia nezvládne a kolobeh bude bežat nadalej tak ako by sme to nechceli.
Informacie boli použité z: romovia.vlada.gov.sk a iných zdrojov, stací si zájst do knižnice ci pozriet internet, ale vždy si pozrite zdroje, lebo nie všetko je košér.