Nehádžme všetkú špinu na menšiny
Každý vecer, ked prídem z práce domov, už naozaj ako starý foter, zapnem kompík a buchnem si vecerné správy, nech viem co sa zase doma podarilo, väcšinou si postreamujem obe ci tri stanice, nech mám aký taký obraz.
Zaújmave je, že ked som žil doma ma tieto veci vôbec netankovali. Politici a ich malicherné žabo-myšie spori už mi krv nedvíhajú, len ma trošku sere, že znovu clovek vkladal trošku nádeje to SaS a vyklenuli sa z nich takí istí hajzli ako každí jeden co tam sedí.
Pravdepodobne parlament je hniezdisko vírusu, ktorý sa ti zaryje pod kožu hned v prvý den menovania do funkcie. Sral ich pes, o tom som nechcel rozprávat.
Co ma vie rozhodit je rasizmus, ktorý denno denne v správach je prezentovaný predovšetkým proti rómom. Všilmli ste si to, ako sú prezentované správy ci reportáže ked ide o velké zlociny páchané najmä bielymi a potom vážnost a dramaticnost malých zlocinov páchané rómskou komunitou?
Tón hlasu, dramatizácia problému, záberi kameri. Pôsobí to na mna ako hon na carodejnice. Cigán ukradne zemiak z pola a je o tom reportáž, zábery z osád, nahé pobehujúce deti, vždy uplakaná cigánka v obraze a kopec haló okolo drobnej kriminality s dostatocným obrazom, že ide o rómsku komunitu, ale o reportáž dalej máme niekolko miliónové podvody, nájomné vraždy, smrt, ale žiadna narážka, že ide o bielu väcšinu. Hovorím o kontraste cierna-biela, ktorá v správach je prezentovaná. Podvedomé vymývanie mozgov, žiadne rovné šance a objektivita akoby nás správy o rómskej nesprisôbivosti mali odviest od pozornosti dalších stratených miliónov z grantov, problémov v spolocnosti spôsobené bielymi politikmi.
Vždy bolo jednoduchšie ukázat prst na najslabší clánok v spolocnosti ako sa pozriet do vlastných radov.
Róm ukradne prasa, zabije kona, vykope zemiaky, opluje babku, umrie mu dieta z nedbanlivosti, správy hodné našej pozornosti veru, ale ked ide o stovky prípadov, ktoré sú páchané väcšinou tak to nie je už také terno.
Tento latentný rasizmus stále pretrváva v našej spolocnosti. Rómov vnímame ako druhoradého clena spolocnosti. Hádžeme ich stále do jedného vreca, ale pritom si neuvedomujeme, že tu medzi nami žije väcšina, ktorá je zaradená do spolocnosti, ale kedže žijú usporiadaným životom, to nás nezaújma, správy pokryjú to chabé percento, ktoré žije divokým životom na okraji spolocnosti.
Pokial sa nezacneme pozerat na históriu tohoto etnika na území Európy a ich tradície a rodinné zvyky, hierarchiu, kultúru, nikdy nepochopíme ich mentalitu a zaradenie do spolocnosti. Stovky rokov perzekúcie tohoto etnika a neustále vyclenovanie zo spolocnosti zanechá nevôlu a nedôveru proti gádžom.
Netreba všetkých hádzat do jedného vreca, tak ako by sa to nepácilo nám. Z druhej strany ako biela väcšina páchame omnoho závažnejšie trestné ciny, vraždíme, znásilnujeme, kradneme, ojebávame na daniach, ale stále sme akože OK v porovnaní kriminalitou, ktorá väcšinou súvisí s ich prežitím – hovorím o najchudobnejšej a sociálne najodkázanejšej skupine.
Ak máš záujem o informácie o histórii a útlaku rómskeho etnika v Európe chod do knižnice ci na internet a hladaj. Všetko už máme pod rukou, len sa naciahnut a zacat premýšlat a cítat. Nic nie je cierno-biele na tomto svete. A áno, ja viem, že sú oblasti kde väcšina obyvatelstva je diskriminovaná rómskou menšinou, sú oblasti, kde kriminalita a násilie ohrozujú iných, ale to sú špecifické rodiny a jednotlivci a nie reprezentacná vzorka tohoto etnika. Chcem len poukázat, že súdit všetkých podla nesprispôsobivosti jednotlivcov nie je správne.
(Clánok je výtah z pripravovaného clánku o Rómskej histórii v Európe pre nový How can limokid kill your dreams zine 5)