Zacat úprimne od špiku vege kosti, musím sa priznat, že o kapele Ilúzia som už pocul možno rok, dva dozadu, ale spoznal som ich až po ich debute na vinyle, kde ma to trošku prekvapilo...nevedel som ci sa mi to páci, alebo nie. Musel som ich doske nechat cas, predsa len silne mi to pripomenulo Davovú psychózu s huslami a takmer operným spevom a to bol teda riadny šok, k tomu nie som až tak velký fanúšik Davovky po hudobnej stránke, ale prirovnávat ich k Davovke je tiež silné gesto a myslím si, že kapela sa našla tam kde teraz momentálne je. Urcite je to jedinecné na našej scéne a inovatívne v posúvaní hraníc hard core punku ako tomu bolo v 90tych rokov, kde kapely ako Cistá ryža ci Cad posúvali hranice vdaka rôznym hudobným nástrojom a experimentovaniu. Ilúziu by som urcite použil ako príklad originálneho slovenského hard core punku, za ktorý by sme sa vôbec nemali hanbit...k tomu angažované texty a žiadne prehadzovanie lopatou v bielom tielku a šatkou na hlave...
JSS: Na úvod dobré ritolezectvo, nie? haha
Peter: Vdaka moc za takéto pochlebovanie, je to celkom príjemné cítat takéto veci od starej známej hardcore-ovej exilovej páky. Spokojne som pokrochkával a priadol od prvých riadkov!
JSS: Kedže o Vás naozaj nic neviem, skúste nieco o histórii kapely? Ako a kedy ste sa našli? Ci ste hrali v nejakých iných hudobných telesách a akých? Kto ste a co robíte? A co Vás ženie vpred v živote mat kapelu?
Peter: Je to asi už pomaly viac ako 10 rokov, co kapela vznikla. Ja a náš bývalý basák, môj brat Palo sme hrali spolu kapelu Dies Irae, ktorá svojho casu drtila zmesku puku/HC/crustu. Spolu so súcasným gitaristom Michalom sme zacali popri Diesku hrávat najskôr v trojici. Chceli sme hrat melodicky, energicky a „mäkšie“ ako s DI, avšak v rámci HC/punk intencií (diy, angažované texty...). Nechávali sme všetkému volný priebeh a postupne prichádzali a odchádzali ludia, kapela sa formovala. Dôležitým okamihom bol príchod huslí (Evky), cím kapela dostala další špecifický rozmer. Dá sa povedat, že všetci zo súcasnej zostavy výrazným spôsobom prispeli k tomu ako znie kapela na pódiu a LP. Gitarista Ciko hral so mnou v už spomínanom Dies Irae, chvílu s cadcianskou Hopsasalou. Bicák Julo v žilinských Škoda Reci, Rotten Ass, a náš najnovší prírastok Peco hral v Lykantrope, a v súcasnosti spieva s novou žilinskou kapelou Rats Get Fat, s ktorou coskoro zaplnia volné miesto v slovenskom hardcore/punku. Momentálne sme v kapele všetci tažko pracujúci. Inžinier Peco je cez dopravnú logistiku, Julo maká v strojárskej fabrike za sústruhom, Ciko je majster - stavia cesty, mosty a teraz nejaké podivné kongresové centrum?, Evka je obchodácka cez obilie, Michal cez stavebný materiál a ja som mizerný ucitel. Všetci a jednohlasne sa urcite zhodneme na tom, že je to skvelý pocit stát na pódiu a vidiet, že ludom sa tvoja muzika, texty pácia. I napriek prekážkam a obetám, ktoré každý kapele prináša, je hranie v kapele našou spolocnou vášnou a láskou. Baví nás to a ked to baví aj ludí je to motivujúce a urcité zadostucinenie.
JSS: Všimol som si na Vašom profile, že clenovia sú z rôznych kútov Slovenska, ako mávate skúšky a kde a ako casto? Nie je to stopka pre kapelu, alebo taký zaciatok konca, ked je každý jeden v inom kúte republiky? Kedy ci kto je hlavný tahac kapely a kto vymýšla pesnicky? Ako fungujete s textami? Robíte ich spolocne, alebo to necháte na jednotlivca, ktorý text zloží do pesnicky? Robíte najprv hudbu ci texty do hudby...?
Peter: To, že sme rozlezení po viacerých kútoch (momentálne nielen) Slovenska, nás ciastocne obmedzuje a preto sa nemôžeme stretávat tak casto. Fungujeme tak už dlhšie a nejako sme si na to zvykli. Podla odhodlania súcasnej zostavy to urcite v blízkej budúcnosti na koniec nevyzerá, i ked viacerí sme vo veku, kedy ti bociany donesú malé pankácence domov a potom musíš trošku prekopávat priority v týždennom režime a podobne, haha. Hlavného tahaca kapely asi nemáme, teraz je to tak, že každý chvílku a všetci spolu. Máme to tak rozdelené, že každý nieco rieši - okolo koncertov, nahrávania, skúšobne sa toho nájde neúrekom. Texty v kapele píšem ja, piesne vznikajú interaktívne. Viacero songov, ktoré hráme vznikli tak, že som prišiel s nápadom, melodickou linkou, textom a doladovali sme to spolocne. Postupne sa coraz viac do tvorby nových songov zapájali aj ostatní, najmä Michal s Evkou, tí spolocne riešili, a riešia aj väcšinu huslových liniek. Skrátka, ked má u nás niekto nápad na song, zahrá ho ostatným, pokial sa nám to páci ideme do toho. Spolocne tvoríme a vymýšlame dalšie veci, vzájomne sa podnecujeme, trieme a hecujeme. Väcšinou je to tak, že vznikne najskôr hudba a potom text.
Peco: Peto klame, tahacom je on a ešte casto Evka. Ostatní v rámci možností a potreby pomôžeme, ak je treba a je to v našich silách. Zatial to takto funguje.
Eva: Ja tiež moc nesúhlasím s Petom, pretože co sa týka tvorby nových songov, je to hlavne Michalova robota. Dôkazom toho je aj to, že na platni je 6 songov, ktoré vytvoril on. Prišiel s nápadmi a my sme to len dotvorili. Takže dvorným skladatelom je Michal (na gitare hrá denne, tak to asi preto). A co sa týka pankáceniec, chlapci môžete byt radi, že ste chlapci. Vám to môže byt vcelku jedno, kedy to príde. Tehotenstvo, pôrod a kojenie sa vás urcite týkat nebude... A kojit pocas koncertu si naozaj neviem predstavit.
JSS: V com kladiete najväcši dôraz v textoch? Chcete mat posolstvo, alebo si myslíte, že hard core punk by mal byt o zábave? Ktoré sú to tie nosné témy, o ktorých si myslíte, že je ich potreba dokolecka premielat, alebo ste už vyprahnutí a chcete riešit svoje emocné a rodinné problémy?
Peter: Posolstvo, zábava, osobné pocity, všetko sú to veci, o ktorých HC/puk je! Nerád si dávam nejaké zbytocné mantinely, obmedzenia. Tak ako my všetci v kapele sme rôzni a máme radi rôznu muziku od deathmetalu po folklór, je normálne a legitímne, že v scéne je to podobne aj medzi textami kapiel. Urcite si radšej vypocujem vtipný text, ktorý bude o zábave ako neosobné rádoby angažované poucky a burcovanie. Je to úplne na osobnej volbe a ludia si sami vyberú, co sa im bude pácit. Niekto kladie väcší dôraz na muziku, iný na texty. Bez angažovaných ,resp. politických kapiel a textov by ale samozrejme nikdy nebol hardcore hardcore-om!!! U mna je to tak, že sa snažím robit texty po svojom, možno myšlienky trochu zaobalit do nejakých metafor. Nosných tém je vela, vždy som ocenoval u kapiel to, ked sa v textoch venovali aj témam, ktoré neboli „in, bežné“, možno skôr tabu. U nás je to v skratke urcite: vztah autority (moci) k ludom, medziludské vztahy, priatelstvo, láska, osobné prežívanie – radosti, slasti, bolesti, strachy, úzkosti, ... Ešte dôležitejšia, ako neustále omielanie týchto tém v scéne, je podla mna úprimnost – aby ti to ludia aj patricne verili, a samozrejme ten (popri muzike) najskutocnejší rozmer HC/punku ako priatelstvo, solidarita, sloboda!
JSS: Ako ludia príjmajú ten operný spev a husle na koncertoch? Ste síce už etablovaná kapela na domácej scéne, ale skús si zaspomínat aké to bolo, ked ste na punkácov vytiahli husle a vysoké tóny.
Peter: Myslím, že to berú celkom fajn, pozitívne teda väcšinou sa im to páci. Existuje aj kopec ludí, s ktorými ked sa bavím, ešte dnes povedia, že mali radšej Dies Irae, sú aj takí, ktorým sa tieto veci vôbec nepácia. Zo zaciatku to bolo pre viacerých prekvapenie a väcšinou príjemné, u nás nebolo až tak mnoho kapiel ktoré boli „iné“. Operný spev máme aj tak len v troch songoch, nie je to zas až taký nosný prvok v našej muzike.
Julo: Najviac sa asi riešia veci okolo opernému spevu. Ale to väcšinou crusteri , lebo namiesto vsuviek strelby z gulometu a bombardovaniu mesta máme operný vokál.
Peco: No to sa stále niekto diví, kto o nás pocul len z rozprávania, že punk s huslami??? To co je za kravinu?! A v duchu sa asi snažia predstavit si, ako by tak znel The Exploited. Ale tí, co nás už poculi, to berú a väcšinou sú pozitívne ohlasy. A ten zvyšok nech si pocúva dalej Exploited.
Eva: Operný spev sa straaaaašne vela ludom nepáci... Ale je to urcite nejaký predsudok, nestretávam sa s tým iba v HC-scéne... Je to bežná reakcia. Najviac ma prekvapilo, ked som sa v jednej recenzii dozvedela, že sme kapela s operným spevom, pricom (ako už aj Peto povedal) operný spev urcite nie je najvýraznejší element našej hudby. A tá recenzia sa dokonca týkala piesne, v ktorej operný spev vôbec nie je... Husle urcite ludia prijímajú lepšie, dokonca teraz už mám pocit, že to berú ako súcast scény a tak by to aj malo byt. To, že kapela využíva „nezvycajné“ nástroje, je podla mna len plus, hudba sa tak stáva rozmanitejšou a nevznikajú samé kopyrajdy.
JSS: Bolo zaujmavé sa s Vami stretnút po asi 10 rokoch a zistit, že s niektorými z Vás som si písal ešte do Limokid zinu, ako sa má Nufo, haha, žije ešte? Bola Bratislava naozaj na tom výjazde v Žiline taká zlá? Haha, bože staré aférky, cítim sa ako žurnalista z Nového casu.
Peter: Hehe, osobne oblubujem bulvárne témy slovenského hardcore/punku, ako vo všetkých komunitách i tu dochádza ku stretom, konfrontáciam. Majn gott, si teraz veru vytiahol inú pikošku, minimálne polovica citatelov nebude vediet o co ide . Kurva to bolo už pekných pár rokov a viacerí ver máme už aj o desat rokov, kíl, vrások ?. S Nufom nie som v kontakte už pekne dlho ani neviem kedy som ho naposledy videl, myslím že na HC/punk úplne rezignoval. Možno vyhorel, skrátka sa vytratil zo scény, neviem ci nie je v USA. Celá tá „kauza“ vznikla tak, že práve Nufo napísal report na akciu v ktorej zhodil dole BA osádku za „násilný mosh“ a „pózerstvo“. Podstatné je to, že celá vec nabrala další rozmer až po tom ,co sa rozpútala internetová diskusia, ktorej sa z našej strany ako jediný zúcastnil Nufo a zacal na všetky strany komunikovat a argumentovat dost neštastným spôsobom. //// Šak to bola taká doba, že internet mal vtedy doma len on?!! Kámo neviem ci sme vtedy u nás na dedine mali zavedenú elektrinu? a splachovacie WC!!!! //// Celá táto virtuálna kauza sa vyvinula teda asi aj pricinením toho ako komunikoval. Skrátka tak trochu „teenage“ závan z toho cítit ešte dnes, neviem to hodnotit, kedže som sa výmeny názorov nezúcastnil, dodnes to viem len zreprodukovane od Roba, ktorý to, myslím, cítal všetko a chytal sa pri tom za hlavu?. Pokial si dobre pamätám, neskôr sa to Robo pokúšal vydiskutovat s Adom s Abhorrence a aj s Tebou ešte na nejakej akcii v starom Guru (pokial viem oboje celkom úspešne). A aké s toho plynie ponaucenie?? Skrátka chlapci z Bratislavy musia pocítat, že ked prídu predvádzat k nám na dedinu „stajlový mosh z klipov US kapiel“, nie každý ich pochopí?. Dúfam, že všetci to už dávno uzavreli ako dávno minulú „postpubertálnu záležitost“ a dnes sa nad tým len usmejú. Vtedy nám to, ako sa zabávali blaváci pod pódiom, asi naozaj nebolo extra sympatické?, co však neznamená, že by bola BA na tom výjazde naozaj taká zlá?!!! Skrátka to zbytocne sklzlo do úplnej blbosti . Dúfam, že tú bulvárnu investigatívnu krysu v tebe táto moja kajúcnická odpoved uspokojila, i ked asi nie som úplne ten najkompetentnejší vypovedat vo veci tejto „kauzy“.
JSS: Ty si sa rozpísal to malo byt len také malé podpichnutie na dve vety. Nemyslím, že tam kedykolvek bola nejaká nenávist za tými emóciami a urcite to nevyvolalo nenávist voci Žiline, aj ked pojem Žilina skôr vyvoláva iné agresívne pocity. Vidíš to ako sa zmenila Žilina po tom ako ten chuj Slota už nie je primátorom?
Peter: Pohodicka, len sa mi marí že mi ktosi spomínal, že to niekto ešte nedávno rozoberal na nejakej akcii, tak som to chcel uviest aj do „dobového“ kontextu túto situáciu ?. Zmena primátora v Žiline bola pre mnohých „prelomom“, treba podotknút že hádam ktokolvek by nastúpil po tom zlocincovi bol by v ociach triezvo uvažujúceho cloveka „lepším“. „Náš“ Janci je skvelý príklad toho ako sa systém parlamentnej demokracie a organizovaný zlocin vzájomne potrebujú. Pocas jeho dlhého primátorovania sa udiali viaceré kozmetické úpravy na meste, a kedže trochu vidím do toho ako to v samospráve chodí musím povedat že samozrejme že pomohol!!! Pretože každý na tej stolicke a v tom case by pomohol!!!!!! A to je ten zásadný omyl viacerých uctievacov jeho jedinecných zásluh pre mesto. Žilina je mesto s viacerými benefitmi, ktoré ho už v minulosti predurcovali a súcasne predurcujú na viaceré funkcie, investície....bla,bla..Riadenie, rozvoj takéhoto mesta nie je vec jednoduchá a okrem korupcie ponúka množstvo iných pozitív. Predaj pozemkov je a bude vždy téma císlo jedna, Slota vystavil po rokoch úcet mestu v skutku nádherný, impozantný a dozvuky vidíme i dnes, ked mesto nevlastní skoro žiaden strategický pozemok . Najzvláštnejšie je to, že od „zlého štátu“ najradšej nakupujú(rozumej zlocinne kradnú), tí solventnejší, ktorí spolocne s našou liberálnou pravicou tento „zlý a zle hospodáriaci“ štát chcú ozdravit. Po nástupe nového primátora sa viacerí ludia tešili novému zaciatku, ten ciastocne aj nastal. Navonok boli ustanovené urcité poriadky(transparentnost), pravidlá, viacej penazí šlo na podporu kultúry. Tažko je porovnávat a hodnotit na to tu nie je priestor. Dnes už minulý primátor sa obklopil ludmi, ktorí mu ciastocne pomohli sa dostat na stolicku a podla mna tak isto neunikol tlakom, šuštaniu penazí a tomu co „demokrati nielen z SDKÚ“ najviac oblubujú: bolševickým taktikám a praktikám-partajníctvu. Možno si viacerí ludia povedia, že som mal odpovedat dvoma vetami a ocenit posun. Nebudem však ocenovat to, co by malo byt štandardom, a zatvárat oci nad politickou špinou a kšeftami, len pre to že mi niekto postaví skatepark a nasype do mešca viac kultúre a pod... Momentálne je krásne vidiet ako funguje samospráva, opätovne sa na meste menia politické funkcie a ludia ktorí chcú prezlecú kabát, iní odídu, prídu noví- niektorí staronoví, niektorí vedia úplné hovno a len oteckovia potrebujú dcérenkám teplucké miestecka zabezpecit. Dnes sa nad nekompetentnostou nového vedenia casto rozhorcujú tí , co pred štyrmi rokmi boli minimálne rovnako tak vyoraní z toho, ako sa riadi mesto ?a oproti Slotovým úradníkom boli nekompetentní šašovia . A práve pre to vyzerá samospráva u nás na Slovaci tak ako vyzerá, každé štyri roky tá istá story. Nový mocipán Igor, je dalšia osôbka, od ktorej sa dá kadeco cakat, zatial sa však venuje vybavovaniu si úctov s predchodcami, roztahuje chápadlá a prihrieva si polievku kde sa dá. Skrátka taží zo Smeráckej politiky a antipatie ludí k pravicovým sociálnym experimentátorom a privatizérom nielen z SDKÚ.
JSS: Vidíš to, ze si ucitel mi úplne ušlo a pritom toto je téma, ktora ma tiez velmi zaujma. Vidis zmenu v spravani deciek za posledne roky? Narazam na formi nasilia a narastajucej arogancie, posuvania sexualnych hranic atd. Je to vysledok modernej doby a nekontrolovatelneho prisunu informacii, nedostatocne vedomosti a neschopnost v takom mladom veku selektovat informacie prijmane z roznych zdrojov? Ako sa pozeras na stav skolstva u nas?
Peter: Správanie deciek sa mení neustále. Je to proces, v ktorom sa odráža jednoducho povedané naša spolocnost. Posun urcitých „noriem“ je viditelný neustále a práve deti sú casto urcitým stredobodom, kde sa to všetko koncentruje mieša, kvasí zreje...Moderné technické a masovokomunikacné prostriedky umožnujú neskutocné veci, z hladiska dostupnosti, kompenzácie, informácií a podpisujú sa na deckách omnoho viac ako napríklad za „našich cias“. Je to však len súcast skladacky, deti sú stále v spolocnosti vystavované stále väcším tlakom, ktoré ich tiež formujú. Rodinné prostredie zohráva významnú rolu, a tak sa do „stavu správania deciek“ prirodzene premieta so všetkými svojimi fenoménmi. Urcitá „hodnotová kríza“ v spolocnosti sa len premieta do vnímania hodnôt mladými a ešte viac do ich uplatnovania v reálnom živote. Ciže ked sa tvoj tatko bude doma vyjadrovat o uciteloch v škole že sú to všetko pošuci, co „nemajú na viac“ a ešte si dovolujú teba mimoriadne talentovaného a drzého tatíckovho fracka kárat, istotne ti to nenapomôže lahšie si utvorit svoj vlastný a hlavne nezatažený názor na vec. Každá rodina je jedinecný organizmus a má vlastné zákony, pokial v nej dostane mladý dostatocne silný a zdravý základ, lahšie odoláva patologickým vplyvom zvonku. Dnešní mladí až niekedy až tragicky odrážajú generáciu svojich rodicov : vystajlovanú, arogantnú, dravú, pažravú, neúspešnú, závislú, bez záujmu. Sú odrazmi, ktoré citlivo reflektujú svoje okolie a zapájajú sa do života každý ako vie. Neznamená to vôbec, že by decká boli dnes horšie, ci lepšie ako boli decká predtým, sú trochu iné. Doba dospievania sa predlžuje, skracuje sa dospievanie fyzické- po psychickej stránke to veru také rýchle nie je. Myslím, že štatisticky povedané dnes majú mladí dlhšie dospievanie, dlhšie im trvá kým dozrejú- a je to vidiet! Urcitá jednoduchost s akou sú im veci podávané, podcenovanie, ignorácia, nedostatok prenesenej zodpovednosti im casto neumožnuje prežit aj „bolestivejšie“ fázy, ktoré si však vyžadujú skutocný pot a slzy, nie len smajlíky a lajky na facebooku?. Preco dávaš také otázky, na ktoré ked chceš odpovedat vyžadujú si minimálne pol A4ky? ? V školstve nie som tak dlho aby som mohol obšírnejšie hodnotit jeho stav, stacil som si však všimnút, že viaceré veci sa od cias bolševických moc nepohli vpred. Minimálne myslenie viacerých ludí vo funkciách ale aj samotných ucitelov. Ide o to , že kvalitatívne to v niektorých veciach vo vyucovaní podla môjho skromného názoru oproti tým dobám šlo dokonca dole(minimálne základné školy).Chýbajúce priestory, prostriedky a schopných ludí nenahradia PC ucebne so zastaranou technikou pochádzajúcou z lukratívnych zákaziek ako šitých na mieru niekomu známemu, kto potreboval práve vyprázdnit sklady. Všetko je to dost individuálne a závisí to na mnohých veciach(riadenie, zriadovatel, financovanie, ucitelia). Nebudem sa rozpisovat o zbytocnom papierovaní, nekompetentnosti, slabej koordinácii, alebo nebodaj o trápnej a nezmyselnej rivalite a ignorácii, ktoré medzi školami fungujú. Aj ked si uvedomujem, že sú ludia ktorí dokonca sa za ešte nižší plat denne fyzicky drú, vrcholne sú mi odporní tí, ktorí tvrdia že je to poslanie a tým akoby ospravedlnovali výšku stravných, cestovných a šatných výdavkov, ktoré sa blahosklonne nazýva plat ucitela. Pod si to skúsit a uvidíme ?!!! Skrátka študenti ucte sa dobre, aby vás vzali na právo a iné lukratívne odbory, lebo dopadnete ako ja a budete ucit spratkov, s ktorých vám po case hrabne, zacnete slopat a skoncíte s nejakou F-kou na žebravom invalidnom dôchodku ?! Osobitne by som chcel pri tejto príležitosti za viacerých podakovat aj pani Ivete a jej družine vdaka ktorej novému zákonníku práce pevne verím budem môct dostat aj 3tiu zmluvu na dobu urcitú a budúci rok byt úspešne a štastne tretí krát cez prázdniny nezamestnaný!!!!! Doprdele zase další elaborát, normálne ma nútiš uvažovat, asi by som to prepisoval ešte 5krát tak koncím, heheh.
Každopádne ako to vidíte dnes v mosh pitte? Tancuje sa dravo a agresívne, alebo je to v klude? Co vy a pogo ci mosh? Možno, že už kosti bolia a radšej postojíte v zadu, nie? Haha
Peter: Radi sa bavíme, Julo donedávna obluboval rôzne druhy stagedivingu, asi sme už pokojnejší a dnes stojíme na väcšine koncertov vpredu a my diktujeme tempo. Niekedy je to sranda, ked sa ta po víkende mama spýta, že kto ti rozbil ústa a zubár nechápavo krúti nad obitými prednými klami ?, a to co sa skutocne stalo vieš len ty a tvoj mikrofón.
Julo: Vela deciek odkukáva z youtubu rôzne tanecky, ktoré potom predvádzajú na koncertoch neprimeraným spôsobom. Nedávno som na jednom koncerte stratil nervy skrz dvoch „mošujúcich“ primitívov, ktorí ponali ten mosh dost svojsky a okolo hlavy mi nekontrolovatelne lietali ich nohy a päste. Vrchol bol, ked sa dost brutálnym spôsobom zacali navzájom kopat. Musel som jedného jebnút o zem a ukludnit, že sa chcú bavit aj iní ludia. Potom som sa dopocul, že jednej ženskej tam práve tento týpek rozjebal nos. Dost casto takýto jednotlivec dokáže svojou zábavou pokazit zábavu viacerým ludom na koncerte. Ja si tiež zaskácem rád z pódia prípadne nejaké sírklpity, ale vždy sa snažím opatrne nech neublížim iným. Nie vždy to je ale bez jemných zranení.
Peco: No na našich koncertoch moc toho moshu neuvidíš, ale obcas treba aj tých punx skludnit. Ocelové boty, retaze, cvoky a skáce si to z pódia. Asi by som to zhrnul: „kto sa bojí nejakej tej rany, nech nejde do kotla, kto ide do kotla, nech dáva pozor na seba a na ostatných. Všetci sa chceme bavit a nie sa zbytocne dokántrit. Julo vie o kántrení pocas koncertov svoje, ale ubližuje výhradne len sebe ?.
Eva: Súhlas. Nech sa každý baví ako chce, ale s rozumom... Aj ja som si už vychutnala nejaké to zranenie, ale väcšinou sa viac bojím o husle ako o seba. Rozbitá pera sa zahojí, ale zlomené husle...
JSS: Pre nové císlo Limokid zinu som spracuvával clánok o rómskej histórii v Európe a dnešnom rasistickom pohlade ludí na túto menšinu. Stále ma dost prekvapuje, ked vidím známeho zo scény, ktorý už tie informácie aj keby bol totálne tupý mat musí, ako sa pridáva do rôznych skupín na internete potlacujúcich ludské práva iných...
Zapnem správy a ked sa na ne trošku len pozrieš bližšie zistíš, že ked spácha biely tažký trestný cin je to odprezentované velmi zlahka, ale ked róm vykope susede zemiaky ci naští jej do kvetináca tak je z toho story akoby bol spáchaný holokaust na celej dedine. Jednoznacne v našej spolocnosti panuje rasizmus a je „podporovaný“ médiami. Ako sa vy pozeráte na rasizmus v spolocnosti a rómsku otázku? Je to téma, ktorá ma velmi zaujíma a poniektorí z Vás sa venovali sociálnej práci.
Peter: Myslím, že všetci sa zhodneme na tom že rasizmus je sracka. Rómska otázka je zložitý problém a nedá sa hodnotit jednofarebne a s vytrhávaním vecí z kontextu. V sociálnej práci som robil len ja, mám viacrocné skúsenosti s prácou práve s Rómami a nic ma nepresvedcilo o tom, že všetky mýty, ktorými je väcšinová spolocnost voci nim zatažená, sú jednoznacné hnoje! Sociálne vylúcenie, nízky socioekonomický status, generacná chudoba, toto sú fenomény, ktoré sa ani zdaleka netýkajú len Rómov a determinujú kvalitu života, možnost volby, príležitosti. Nemusím moc „korektné kecy“ o rasizme Slovákov od ludí, ktorí v živote v osade alebo v rómskom príbytku neboli a nevedia, co je to mat za susedov zlodejov, násilníkov, alkoholikov a mat dennodenne s nimi problémy. Väcšina takýchto ludí by bez gumenej rukavice rómske decko nepohladila po vlasoch, a Rómovia ako téma sú pre nich len príležitost ukázat svoju „vyspelost a správny názor“! Ide tu hlavne o individuálny prístup, a žial v niektorých veciach je situácia podla mna už skutocne tak daleko, že len velmi tažko sa budú veci menit k lepšiemu! Tým viac, ked o dôležitých veciach v prospech Rómov budú rozhodovat takíto nekompetentní šašovia od zelených stolov. Táto téma je skutocne na dlho a nedá sa odpovedat pár vetami. Nielen v našich koncinách, i vo viacerých iných kútoch Európy je v ludoch zakorenený strach z niecoho, co je iné. História Rómov je sama o sebe velmi zaujímavá a napovedá o mnohom, co dodnes ovplyvnuje ich životy, postavenie, dedicstvo. Už viac ako 300 rokov u nás žijú usadlým spôsobom života, dodnes však pretrváva segregácia. Je to i naše (majoritné) dedicstvo „vylucovania, podcenovania, marginalizácie“. Ako o národe so silným krestanským cítením to o Slovákoch napovedá dost. V minulosti bolo toto spolužitie v mnohom pre obe strany užitocné (remeslá, obchod, hudba), dnes takisto existujú jednoznacné príklady toho, že všetko sa dá. Bakuninovi žial v situácii, ked väcšina má do penaženky hlboko, sa ludia radi dívajú práve na tých, ktorí kluckujú na pomedzí systému ako na príživníkov, a lajdákov. To, že mnohí Rómovia sa tak správajú a okrem nich aj mnohí bieli, nic nehovorí o ich rasových a etnických predpokladoch, vlohách byt „dobrý alebo zlý“. Etnické stereotypy sú sociálnym konštruktom s emocionálnym charakterom a žial pretrvávajú velmi dlho. Škoda, že ked sa jedná o mnohonásobne vyššie velké ekonomické diery, za ktorými stoja naši podvodnikatelia, politici, ci korporácie ludia, im to zabúdajú rýchlo.
Peco: Mne vadí ten slovenský „konverzacný“ rasizmus. Ludia nadávajú na Rómov, akoby sa bavili o pocasí. Len si ulavit, že treba „všetkých cigánov pozabíjat alebo sterilizovat“, ale v skutocnosti ich nejaké riešenie vôbec nezaujíma. Ak sa s „bežným“ slovenským rasistom zacnete bavit o téme hlbšie, zistíte, že o probléme nic nevie a dalej ako na pár nadávok sa nikdy nedostal. Vie akurát zopakovat pár opileckých výrokov, co pochytil z telky od Jána Slotu a môže sa pokracovat v spolocenskej konverzácii napr. o tom pocasí. Situácia je asi iná na východe, kde s Rómami prichádzajú denne do konfliktov, ale to neviem posúdit, kedže tam nežijem. Rozhodne je tu ale problém, ktorý kým sa nezacne riešit, bude voda na mlyn vypatlaným hlavám okolo Mariána Kotlebu a jemu podobným. Neviem cím to je, ale s Rómami som osobne nemal zatial nikdy konflikt skôr naopak, vždy to bolo priatelské. Možno štastie a možno je to skutocne dost o tom prístupe.
Eva: Študovala som na konzervatóriu a na VŠMU a tam je Rómov požehnane... A akých talentovaných a vzdelaných. Ludia, ktorí o Rómoch rozprávajú ako o nejakej nevzdelanej spodine nevedia, co hovoria. Nikdy sa nedajú ludia posudzovat len podla farby pleti, vierovyznania alebo etnickej príslušnosti. Takisto verím, že na východe je to o niecom inom, ale rovnako ako Peco – nežijem tam a preto tento problém urcite nevyriešim (hoci Luník 9, Vodárenská ulica v Košiciach alebo osady na Spiši som párkrát navštívila).
JSS: Ja chcem len dodat, že o histórii rómskeho etnika v Európe je spracovaný clánok v sekcii Words-Slová na Limo stránke.
Je tažké íst pre kapelu zo Slovenska na turné? Ako si vy organizujete šnúry? Dávate si rucit garanciami? Aký je Váš pohlad na zmluvy a podmienky bookovania v tejto scéne?
Peter: Nie je to až také tažké, ked poznáš ludí, máš kontakty a chceš. Musíš promotérov a ludí aj niecím zaujat, mnohé kapely jazdia po šnúrach aj ked nie sú nijak výnimocné ,skrátka je to vec prístupu a chcenia. Ked máš rád dobrodružstvo, nepotrebuješ si pokrývat financné výdavky a máš kopec kontaktov, kámošov ktorí majú další kopec známych ide to. To je podla mna jedna z najúžasnejších vecí na celosvetovej scéne, že to ide. Istotne to majú trochu lahšie kapely zo západu ,kedže smerom na východ sú v menšej ekonomickej výhode a ludia akoby stále ešte „žerú „ ked je kapela napríklad z USA, nie je to obvyklé (aspon u nás na dedine). Poslednou dobou sa ale veci menia a aj vdaka solidarite a nadšeniu niektorých západniarov jazdia zvesela aj kapely z východu na šnúrky po západe. Ked sme hrali túto jar v Nemecku v Leipzigu na squate, viacerým Nemcom (i ked vraj v Leipzigu Nemci sú stále ešte „Ceši“) sa velmi pácilo ako sa bavíme a „berieme“ punk/hc, bola im sympatická naša otvorenost, energickost a vzájomná solidarita (ked hral kamoš Dáša Fon Flaša, šli sme ho podporit). Starší si iste pamätajú song od kapely IN DESPAIR „east european HC“, ktorý pojednával o západniarskom elitárstve. Asi to ešte scasti funguje, ale tým, že ludia a kapely viac cestujú, sa búrajú predsudky a bariéry – mení sa to k lepšiemu. Ked som spomenul Dášu, práve on je krásnym príkladom ako sa to všetko dá. Humorné bolo ked na spolocnom koncerte v Novom Sade v Srbsku ktosi z publika od neho požadoval songy jeho bocného projektu „Rúbanisko“, v Nemecku bol hviezda a ludia prišli špeciálne na jeho set i napriek tomu, že polovicu songov spieval po slovensky! Koncerty organizujeme klasicky cez priatelov, známych, ludia sa ozývajú sami, niekomu sa ozveme my a zistíme možnosti. Urcite sa nikam vehementne netlacíme, no tento rok sme chceli trochu vyexportovat našu LP aj von, tak sa nám to ciastocne podarilo. Garancie sú fajn, ale osobne preferujem DIY prístup, a porozumenie, obzvlášt, ked hráš na akcii kam si sa „ponúkol“ ty. Ciže, kedže máme pekných pár koncertov za sebou, už nemusíme hrávat za každú cenu všade a pri ponukách, kde nás ludia volajú ocakávame, že vopred dohodnutý cesták, jedlo a spanie dostaneme. Samozrejme, že nie sme zo zlata a chápeme, ked nieco vystrelí, pretože viacerí sme sami koncerty organizovali/organizujeme. Ked to niekedy nevydá, urcite nie sme nadšení, pretože za tých pár rokov v kapele každý z nás natlacil do muziky pekné prachy a donekonecna sa nedá doplácat všetko!!! Neriešime však žiadne zmluvy, bookingovky a podobné veci, sme klasická DIY kapela v undergroundových vodách. Kedysi som viac bojkotoval kapely, ktoré koketovali z mainstreamom, fungovali cez bookingovky, dnes to až tak neriešim a v muzike si nerobím nejaké bariéry. Chápem, že ked sa dostaneš do pozície, že už viac koncertuješ ako makáš v práci, prichádza asi moment, ked sa musíš rozhodnút, ako to vyriešiš. Sú interpreti, ktorí riešia bookingovky a berú peniaze, aby dokázali mat z hrania aký taký chleba, niektorí pýtajú vela a sú aj takí, ktorí sú stále šibnutí a riešia to starým dobrým DIY spôsobom!!! Osobne som nadšenec klasického prízemného spôsobu, viaceré bookingovky zavánajú tým, co sme myslím ako pankáci nikdy nemali na rôznych komercných srackách radi: biznisom.
Peco: Ono je asi dobré, ked si to clovek vyskúša z oboch strán – aj ako kapela aj ako promotér. Osobne som nikdy nešiel do koncertu, kde by som nedokázal kapele vyplatit dohodnutú sumu aj keby prišlo málo ludí. Ak si pýtali vela, povedal som im kolko im reálne môžem dat a bud súhlasili alebo nie. Ked bolo potom treba doplatit zo svojho nemal som problém, ked sa vybralo viac, normálne som prišiel za kapelou a dal im viac. Niektorí pozerali a nechápali, niektorí odmietali, ale nakoniec zobrali a na oplátku dali nejaký merch a pozvanie na koncert ku nim. Všetko je to o férovom a ludskom prístupe. Takto vznikajú priatelstva, ktoré nepretrhajú roky ani dialka a viem, že keby som niektorých ludí z kapiel stretol po rokoch, tak sa bavíme ako starí kamoši, aj ked sme predtým strávili spolu len jeden den. O to viac zamrzí, ked sa clovek stretne na cestách s opacným prístupom, ked sa promotér vykrúca a schováva kade tade. Toto je napr. výhoda tolko zatracovaných bookingoviek. Spolupracujú hlavne s overenými promotérmi a je tam predpoklad OK prístupu. Kapela zo západu tu väcšinou nemá tých kámošov, co spomínal Peto. Zase cena v takomto prípade ide hore a kapely odchádzajú s dlhým nosom, že vo východnej a strednej Európe im tolko nikto nechce zaplatit. Každopádne, kým má clovek možnost vybavit si veci sám, tak nie je co riešit. Ale nech nikto preboha neráta, že si takýmto spôsobom zarobí na slušné živobytie, alebo nebodaj pokrytie nákladov.
JSS: Komercionalizuje sa hard core a punk? Aké sú Vaše skúsenosti s promotérmi a klubmi? Chceli by ste sa živit hudbou?
Peter: Hardcore/punk za svoju históriu prekonal viacero módnych vln, princíp pri komercionalizácii je ten, že biznis tento trend ukradne, prikopne, pricacká – vycucne a potom zahodí. Bude to asi nikdy nekonciaci kruh, prídu dalšie trendy recyklujú sa staré, biznis je biznis a decká majú rady „cool a in“ záležitosti. Podla môjho dojmu pri znacnej casti hardcore/punkovej produkcie v súcasnosti je súbežným javom komercionalizácie aj strata drive-u, autentickosti, originality, výpovednej hodnoty, skrátka celkového ducha kapely. Skúsenosti s promotérmi a klubmi sú väcšinou fajn, skutocných UG klubov ako napríklad Obluda, Semafor by istotne mohlo byt viacej. Osobne mi to momentálne vyhovuje tak ako je, neviem si predstavit, že by som sa živil muzikou. Možno som len ten typ, ktorý si to nevie predstavit a potrebuje stály kontakt z bežnou prácou „prvými líniami“.
Julo: Zažili sme všelijaké prístupy promotérov väcšinou pozitívneho charakteru, ale nedá mi nespomenút jeden koncert, kde organizátor ani neprišiel na koncert, lebo sa najebal a nebyt tam zvukára, tak asi nedostaneme ani korunu a možno ani nehráme...
Peco: Ono je to stále dokola. V underground scéne sa nieco vytvorí a ked je to ako tak životaschopné a zacne sa okolo toho motat viac ludí, niekto, nazvime ho „obchodník“, si to všimne. A kedže ludia = peniaze, zacne rozmýšlat, ako to co najlepšie zabalit, spropagovat a predat. Nepotrebné veci ako hlbšie odkazy, angažovanost a umelecké onanie sa orežú a máme výsledný produkt na jednu sezónu. Za tie roky sa kastracné metódy doviedli k úplnej dokonalosti a obchodník už dokáže hocijakú vlnu odchytit a sprznit už v zárodku. Je to jedno, ci je to punk, hc, hip-hop, electro...vzorec zostáva a asi s tým treba rátat, snažit sa zadržiavat nutkanie zvracat pri výsledných produktoch a nenechat sa tým odradit. Druhá možnost je zacat pocúvat gore-grind, ktorému sa komercionalizácia zatial úspešne vyhýba?.
JSS: Je nieco v živote co Vás v poslednej dobe poriadne rožcertilo? Nahnevalo? Úplne odrovnalo?
Peter: Pre istotu a ako správny pankác/hárdkorák som nasraný priebežne?(to ta potom nic až tak neodrovná, a pomáha to udržovat správny image a povest nahnevaného muža ?). Poslednou dobou ma citelnejšie serú mladšie rocníky so svojou predlženou pubertou, egoizmom, pózerstvom, respektíve prístupmi ako: „holt som sa narodil jak Rambo, tak krv musí tiect , a všetci moji kámoši tlieskajú mojej orginalite a infantilnej hre na dospeláka ?.( ak si nepochopil, ser na to ide asi o profesionálnu deformáciu trochen, mal by som na cas íst hádzat lopatou asi heheh) Takisto ma nasralo to, že zrušili jeden spoj, ktorým som obcas chodieval – aj napriek tomu, že vždy (a to som chodil náhodne) chodil natrieskaný. Hold naši vládni šmejdi asi pracujú s Bulharskými konštantami, ked argumentujú likvidáciu pracovných miest a výhod v prospech somrákov ako ja?.
Julo: Pracujem vo fabrike a skoro každý den odtial odchádzam nasratý, ked vidím prístup vrchnosti ku nám „otrokom“. Stále sa prepúštajú a prijímajú noví ludia, nepredlžujú sa zmluvy... Clovek nemá nijakú istotu. Ukazujú ti, že ta dokážu nahradit niekým, kto tvoju prácu spraví lacnejšie a neotvorí si hubu ked je na nom páchaná krivda...
Peco: mna serie aký ma Julo tažký život?.
Eva: A mna štve ludská hlúpost, neúprimnost, závist, neochota pomôct a komunikovat........ Ale to urcite nie sú veci, ktoré ma štvú len v poslednej dobe...
JSS: Aký je Váš pohlad na drogy? Skocili ste Sulíkovi na lep a volili ste SaS, lebo slubovali legalizáciu drog? Boli by ste za, alebo proti legalizácii a preco?
Peter: Voci drogám mám postoj skôr liberálny, dobre viem, co drogy spôsobujú(môžu spôsobit). Drogami samozrejme myslím aj alkohol, ktorý je na rozdiel od trávy droga tvrdá. Kriminalizácia konzumentov nikdy nevyrieši problémy a príciny, preco ludia tieto látky zneužívajú. V našej kutúre je silná tradícia zneužívania alkoholu, ktorá sa generacne prenáša a urcitý základ dostáva každý vo svojom rodinnom prostredí. U každého cloveka je to s drogami individuálne, málokto vie, že pokial sa v jeho rodine nachádzal závislý clovek v predošlých generáciach, je tu riziko, že je až 3x viac náchylný stat sa závislým. Mladí podcenujú riziká vyplývajúce z užívania halucinogénov ako THC, tí co radi obcas papkajú chémiu po nejakom case až okato zacnú tvrdit, že sú stále v pohode. Je to o každom cloveku a jeho možnostiach, danostiach predispozíciach. Precítal som viacero literatúry na tému závislostí, aj napriek tomu sa mi samému stane, že je mi ulica priúzka. Ludia hladajú uvolnenie, únik, reset a to drogy umožnujú. Na triezvo to vždy tak rýchlo a lahko nejde. Ja som skôr za legalizáciu drog, riešenie prícinných faktorov ich zneužívania, kriminalizácia je aj tak len pokrytecká kopa hnoja. Všetci dobre vieme, že ak by to fungovalo ako má, skutocné ryby by dávno sedeli v base a policajti by sa nepýtali chlapca s batohom bieleho, že „koho to je“ a nepustili by ho, aby dokoncil svoj kšeft. Sulík a jeho parta dobrodružných podnikatelov si nezasluhuje ani väcší komentár, mladé a naivné decká sa vždy nechajú namotat na „cool“ veci a aj bez mariškárskej propagandy SASkárov sa mnohí na nich namotali ako na „alternatívu“. Sadli im na lep, pri mladých je to snád už zákon a Rišo s ostatnými velmi dobre vedia, že boj o moc sa dnes odohráva v médiách a kvalitná marketingová stratégia je na nezaplatenie. Ja som nevolil, venujem sa zmysluplnejším aktivitám.
Julo: Som konzumentom alkoholu, ale ludí, ktorí berú tvrdé drogy beriem ako menejcenných. Trávu tiež nemusím. Áno, som pokrytec.
Peco: Ked je legálny alkohol, mala by byt aj tráva. Že jej úcinky sú menej devastacné ako alkohol, je dokázané mnohými výskumami, bohužial aj tak na to serie pes. Už len, ked si zoberieš zdravý sedliacky rozum: kolko domáceho násilia, ublížení na zdraví, znásilnení atd. sa stalo pod vplyvom marihuany? A kolko sa ich denne deje pod vplyvom alkoholu?! Aj tak je u nás alkohol braný ako najlepší priatel cloveka v každej životnej situácii a marihuana ako brána do pekla. Peniaze z predaja trávy idú dealerom a mafii. Mladí sa k nej dostanú práve tak, že kontaktujú niekoho, kto má v sortimente aj tvrdšie veci, ktoré im ponúkne. Ale ked už ani obrovský balík, ktorý uniká na daniach z prípadného legalizovania a predaja registrovanými predajcami, nepresvedcil vládu, aby vôbec zacala rozmýšlat o legalizácii, tak už neviem, co ich presvedcí. Zákazy nic neriešia. Stací sa pozriet ako dopadla prohibícia v USA. Ja trávu nehúlim, lebo mi to moc nedáva a ako nefajciar mám záchvaty kašla. Alkohol som obmedzil na minimum. Tieto látky nehrajú v mojom živote žiadnu dôležitú úlohu a pokojne by som bez nich prežil. Rád riešim veci s triezvou hlavou a dokážem sa skvelo bavit bez aj bez nich. SXE zo mna ale asi nebude, lebo si nemienim odrieknut raz za cas pivo s kamarátmi alebo s priatelkou pohár vína. A možno sa raz pri nejakej príležitosti ešte neplánovane opijem ako divá svina.
Eva: Pecko neboj, pri nás nebudeš mat núdzu o príležitost...
JSS: Nieco o názve kapely – Ilúzia, co si mám pod tým z Vášho pohladu predstavit? Relatívne štastie v živote cloveka?
Peter: Ilúzia je myslená ako skreslený vnem. Inšpirovala ma k tomuto názvu samotná spolocnost dianie naokolo, ked napríklad mediálny svet vytvára urcité hmlisté mantry, casto na objednávku, slúžiace na presadzovanie záujmov urcitých skupín. Mnohí ludia v takýchto ilúziách fungujú, niektorí podla mna trpia bludmi a viacerí majú dokonca halucinácie?. Myslel som najmä politikov, ked tvrdia kraviny typu : „volný trh všetko vyreguluje sám“, a potom ospevovaný systém spadne ako domcek z karát a všetci máme platit niekoho experimenty, hazard a ešte si máme utiahnut opasky , pretože „inak sa to nedá“.
JSS: Je nieco na co sa Vás ešte nikdy nikto neopýtal, a vy by ste strašne radi o tom chceli diskutovat? Máte možnost, ja sa rád zapojím...
Peter: Tvoje otázky ma prinútili vysypat tu zase zo seba zase jeden elaborát, takže už ma bolia prsty, a ja rád diskutujem o comkolvek a preto teraz vôbec neviem co. Velká vdaka za záujem a tento rozhovor!
Peco: Nic ma nenapadá, ale ak niekoho napadá, nech sa zastaví na nejakom našom koncerte a môžeme podiskutovat.
Eva: Dakujeme.