1995
Na Slovensku panovala „demokratická“ anarchia, podnikatelia nosili pastelové saká, všetko sa už dávno privatizovalo, autá vybuchovali jedna radost a bratislavská mafia sa predbiehala o vplyv nad mestom. Internet neexistoval pre širšiu verejnost, mobilné telefóny tak isto, ak ste si dávali zraz s kamošmi museli ste volat na pevnú linku a dohodnút sa aspon týžden dopredu, alebo zájst na staré osvedcené miesta v centre mesta, Mierko, Hviezdoslavovo námestie pred Danglár, dnešný Verne tuším. Informácie o koncertoch sa šírili len vdaka ústnej pošte a plagátom. Boli miesta, kde ste v meste mohli íst pozriet si plagát na koncert ak sa nejaký konal – zvycajne pri Stoke, kde dnes stoji nákupné centrum Eurovea, alebo v Propeleri, kde v piatok o 4 poobede ste už nenašli miesto na sedenie hned ako vykuklo prvé slnko.
Chodili tam všetci - metloši, hipíci, punkáci, mánicky ci hardkoráci, zacínajúci petržálski rapperi, takzvaná alternatívna mládež. Koncertov bolo málo a zvycajne sa konali tak každé dva tri mesiace na tých istých miestach, Rock Pop Jazz klub, Stoka, alebo v Propíku ci v Úcku, dnešný Subclub ci kulturáku na Vajnorskej. Ked sa koncert konal bolo isté, že menej ako 150 ludí nepríde, bola to vždy menšia oslava – predovšetkým na hard core koncertoch.
Mal som 17 rokov a rodicia ma zacali púštat von. Kamarát ma zobral na koncert kapely Testimony a od toho dna ma udrel blesk a táto subkultúra mi prirástla k srdcu. Nehralo vela kapiel, dali by sa spocítat na prste dvoch rúk. Zvycajne lokálne hc kapely boli Testimony, Pigúra, Candy Core, Atria, Cry out od nejakého 1998 ci Dauntless z Galanty. Ked sa išlo na koncert zvycajne to boli tie isté kapely dookola – Testimony, Atria, Cry Out a Dauntless a vždy bolo plno a natrieskané. Antifašizmus a vegetariánstvo bol úzus v scéne, jedonducho to bolo nepísané pravidlo. 90te roky boli obdobím angažovanosti, aktivít a protestov, street parties, happeningy, cyklo jazdy a tisíc dalších aktivít. Treba si uvedomit, že jediný zdroj informácii zo sveta pochádzal zo zinov, z preslovov kapiel, letákov a diskusií po koncertoch, podporovanie info stánkov Slobody zvierat ci Za matku Zem, Greenpeace, Food not bombs.
Urcitá uniformita bola vždy v tejto subkultúre a módne trendy prichádzali a odchádzali, kupovali sa platne a prehrávali sa stále na kazety, kapely vydávali väcšinou len demo kazety a velmi zriedka kedy platne. Bratislavská a Košická ci Bánsko Bystrická hc scéna bola úzko prepojená práve vdaka kapelám ako Mrviace sa rožky, S3A, Mentally Parasites ci Nonconformist a vždy, ked sa niektorá z týchto kapiel objavili blízko mesta, vyrazilo sa na výlet a podporit.
Jedinému comu sa na Slovensku stále darilo bol punk a metal, haha.
Vitajte v 90tych rokov.
2011
Preco to píšem? Nostalgia za starými casmi? Ani nie, v scéne vždy existovali problémi a existovat budú, pretože sme na konci dna stále len dýchajuce svine, páni tvorstva. Co chcem povedat mladšej vyrastajúcej generácii mladých ludí, co sa do tejto subkultúri zaradujú, že táto kultúra má svoje korene nie len v Amerike, odkial to všetko prišlo aj k nám vdaka prvým odvážnym kapelám nielen vo svete prichádzajúce na Slovensko ci Ciech, ale hlavne našim lokálnym starým kapelám, ktoré túto cestu prešlapali u nás. Zaújmajte sa o históriu vlastnej scény – mysli globálne ale konaj lokálne – vždy platilo a platit by malo v tejto subkultúre.
Hard core je len dalšia subkultúra, žijeme v uzavretom svete, ale nesmieme zabúdat, že žijeme v realite v spolocnosti a tá je tak skurvená, že nás to nesmie nechat chladným. Hard core je zrkadlo tejto spolocnosti, vždy bol! Nerob z tejto subkultúri a životného štýlu artikel na predaj a zábavu. Hard core nie je o peniazoch a handrách ci úcese. To, že si zájdeš na koncert Abhorrence si zamoshovat a oblecieš si ich merch ešte nic neznamená! Táto scána zabúda na svoje korene, stále viac sa otáca k vlastnej histórii chrbtom a vzhliada k americkým kapelám. Doma sme mali a mat vždy budeme kvalitné kapely, ktoré sú úprimne a majú co povedat.
Potom skoncíme tak, že sa viacej zaújmame o to kolko máme priatelov na facebooku, ci máme najnovší merch na sebe, za hranie si pýtate nehorázne peniaze a za každým vystúpením vidíte peniaze a predvádzanie sa. Peniaze, peniaze, peniaze...
Máte všetko hodenné a naservírované na zlatom podnose, ale mám pocit, že to je všetko velmi povrchné, neúprimné a sebecké.
Je cool byt primitív a sedlák, nerozmýšlat a mysliet len na seba...toto pre mna nie je hard core, v ktorom som vyrastal a ktorý mám pod kožou...je to len na tebe ktorú cestu si výberieš, ale hlavne rozmýšlaj sám za seba a tvor hodnoty ako len slepo následovat a konzumovat co ti niekto druhý nasere rovno do huby...